Emil Brunner (* 23. december 1889, Winterthur, Švajčiarsko – † 6. apríl 1966, Zürich) bol švajčiarsky teológ, predstaviteľ dialektickej teológie orientovaný na kresťanskú antropológiu. Zaoberal sa aj filozofiou náboženstva.

Človeka zobrazil ako rozporuplnú, duchovne-náboženskú a súčasne telesnú a pudmi ovládanú bytosť, ktorá stratila spojenie s Bohom. Rozpor medzi daným stavom človeka a jeho vedomím možnosti pravého bytia sa prejavuje úzkosťou, strachom, túžbou, pochybnosťami, zúfalstvom, zlým svedomím. Avšak aj v tejto rozporuplnosti je stále miestom nadväzovania zjavenia (Anknůpfungspunkt der Offenbarung), ktoré ho vo viere vedie k pravému bytiu v slobode zodpovednosti.

Brunner bol ovplyvnený B. Pascalom, S. Kierkegaardom a filozofiou existencie.

• Publikationen von und über Emil Brunner (1889–1966)^{[nefunkčný odkaz]} im Katalog Helveticat der Schweizerischen Nationalbibliothek

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.