VOOZH about

URL: https://sk.wikipedia.org/wiki/Enola_Gay

⇱ Enola Gay – Wikipédia


Preskočiť na obsah
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
👁 Image
Paul Tibbets máva z kabíny lietadla Enola Gay pred náletom na Hirošimu, 1945
👁 Image
Niektorí z členov posádky, ktorá zhodila atómovú bombu Little Boy na Hirošimu
👁 Image
Enola Gay pristáva na svojej základni na ostrove Tinian po bombardovaní Hirošimy
👁 Image
Enola Gay po nálete na Hirošimu
👁 Image
Lietadlá 509. zmiešanej skupiny v období po bombardovaní Hirošimy. Zľava doprava bombardéry: Big Stink, The Great Artiste a Enola Gay

Enola Gay je prezývka amerického bombardéra Boeing B-29 Superfortress (model B-29-45-MO, výrobné číslo 44-86292, trupové číslo 82[1]) v špeciálnej úprave Silverplate, pomenovaného po Enole Gay Tibbetsovej, matke pilota a veliteľa lietadla, plukovníka Paula W. Tibbetsa. Lietadlo vyrobili v továrni firmy Glenn L. Martin Company na vojenskom letisku Offutt Field v Bellevue v Nebraske.[2][3][4] Ešte na montážnej linke si ho 9. mája 1945 osobne vybral plukovník Tibbets, veliteľ 509. zmiešanej skupiny. Dňa 18. mája bolo odovzdané Armádnym vzdušným silám Spojených štátov a pridelené 393. bombardovacej letke 509. zmiešanej skupiny. Bombardér prevzala posádka, ktorej velil kapitán Robert A. Lewis, a 14. júna s ním odletela z Omahy na základňu 509. skupiny, ktorou bolo armádne vojenské letisko Wendover v Utahu.[5] Dňa 6. augusta 1945, počas záverečnej fázy druhej svetovej vojny, sa bombardér Enola Gay stal prvým lietadlom, ktoré zhodilo atómovú bombu v boji. Bomba s krycím názvom „Little Boy“ bola zvrhnutá na mesto Hirošima v Japonsku a zničila približne tri štvrtiny mesta. Enola Gay letela aj 9. augusta na druhý jadrový útok na Japonsko v úlohe prieskumného lietadla pre primárny cieľ Kokura. Mraky a dym nad primárnym cieľom však spôsobili, že namiesto neho bol bombardovaný sekundárny cieľ, mesto Nagasaki.

Po vojne sa bombardér vrátil do Spojených štátov, kde lietal z armádneho vojenského letiska Roswell v Novom Mexiku. V máji 1946 priletel na ostrov Kwajalein k jadrovým testom v Tichomorí v rámci operácie Crossroads, ale na skúšobné zhodenie bomby na atol Bikini ho nakoniec nevybrali. Neskôr v tom istom roku ho previezli do Smithsonian Institution a mnoho rokov strávil na leteckých základniach, kde bol vystavený poveternostným vplyvom a lovcom suvenírov, než ho v roku 1961 rozobrali a uskladnili v Smithsonovom zariadení v Suitlande v štáte Maryland.

V 80. rokoch 20. storočia sa skupiny veteránov zapojili do výzvy, aby Smithsonian lietadlo vystavil, čo viedlo k ostrej diskusii o vystavovaní bombardéra bez náležitého historického kontextu. Kokpit a predná časť lietadla boli v roku 1995 pri príležitosti 50. výročia bombardovania Hirošimy a Nagasaki vystavené v National Air and Space Museum v parku National Mall blízko centra Washingtonu, D. C. a vyvolali kontroverziu. Od roku 2003 je celý zreštaurovaný B-29 Enola Gay vystavený v Steven F. Udvar-Hazy Center, ktoré je pobočkou National Air and Space Museum. Posledný preživší člen posádky z náletu na Hirošimu, Theodore Van Kirk, zomrel 28. júla 2014 vo veku 93 rokov.

Bombardovanie Hirošimy

[upraviť | upraviť zdroj]

Posádku lietadla Enola Gay tvorilo pri nálete na Hirošimu 6. augusta 1945 12 mužov.[6][7] Posádku tvorili:[8]

Hviezdičky označujú regulárnych členov posádky lietadla Enola Gay.

O veliteľovi misie Parsonsovi sa hovorilo: „Nikto nie je viac zodpovedný za to, aby sa táto bomba dostala z laboratória do podoby použiteľnej pre bojové operácie, ako kapitán Parsons, vďaka svojej genialite v oblasti munície.“

Bombardovanie Nagasaki

[upraviť | upraviť zdroj]

K náletu na Nagasaki 9. augusta 1945 letela Enola Gay s posádkou B-10, ktorá bola zvyčajne pridelená lietadlu Up An’ Atom:

  • Cpt. George W. Marquardt– veliteľ lietadla
  • 2nd Lt. James M. Anderson– kopilot
  • 2nd Lt. Russell Gackenbach– navigátor
  • Cpt. James W. Strudwick– bombometčík
  • T/Sgt. James R. Corliss– letový inžinier
  • Sgt. Warren L. Coble– obsluha rádia
  • Sgt. Joseph M. DiJulio– obsluha radaru
  • Sgt. Melvin H. Bierman– zadný strelec
  • Sgt. Anthony D. Capua, Jr.– pomocník letového inžiniera/strelec

Zdroj: Campbell, 2005, s.134, 191 – 192.

Enola Gay v Steven F. Udvar-Hazy Center

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Mann 2004, s. 100.
  2. Campbell 2005, s. 14 – 15.
  3. March, Peter R. „Enola Gay Restored“. Aircraft Illustrated, október 2003.
  4. EXPLORER, Aviation. BOEING B-29 ENOLA GAY SUPERFORTRESS BOMBER AIRCRAFT HISTORY, FACTS AND PICTURES (THE AIRCRAFT THAT DROPPED THE FIRST NUKE ON JAPAN) [online]. aviationexplorer.com, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online. Archivované 2021-04-22 z originálu.
  5. Campbell 2005, s. 191 – 192.
  6. Photo - 509th - Enola Gay Crew - Air & Ground [online]. mphpa.org, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online. Archivované 2011-03-22 z originálu.
  7. Atom Bomber Crew From Eight States [online]. newspapers.com, [cit. 2024-09-29]. Dostupné online. Archivované 2017-09-24 z originálu.
  8. Campbell, 2005, s. 30.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • CAMPBELL, Richard H. The Silverplate Bombers (A History and Registry of the Enola Gay and Other B-29s Configured to Carry Atomic Bombs). Jefferson, Severná Karolína: McFarland, Incorporated, 2005. 235 s. ISBN 978-0-7864-2139-8.
  • MANN, Robert A. The B-29 Superfortress (A Comprehensive Registry of the Planes and Their Missions). Jefferson, Severná Karolína: McFarland, 2004. 276 s. ISBN 978-0-7864-1787-2.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]