VOOZH about

URL: https://sk.wikipedia.org/wiki/Herec

⇱ Herectvo – Wikipédia


Preskočiť na obsah
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Herec)
👁 Image
Herci Charlie ChaplinJackie Coogan vo filme Kid (1921).

Herectvo je odbor tvorivej umeleckej činnosti spočívajúci v procese premeny herca, herečky na dramatickú postavu,[1] ktorá predstavuje iného jedinca, príp. vec alebo jav.[2][3] Herec, resp. herečka využíva herecké výrazové prostriedky (zvukový prejav, mimiku, gestikuláciu, postoje, pohyb), ktoré spolu s ostatnými zložkami hereckého prejavu (maska, kostým atď.) utvárajú hereckú postavu, ktorú prezentuje publiku.[4]

Divadelné herectvo predstavuje pôvodnú, najstaršiu podobu herectva, ktorá sa vyvinula z umenia tanečníkov a mímov pri rituáloch a slávnostných sprievodoch. So vznikom nových dramatických umení na prelome 19. a 20. storočia a v priebehu 20. storočia – filmu, rozhlasutelevízie – sa herecké umenie diferencovalo aj na filmové, rozhlasovételevízne herectvo.[1][5]

Typológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa média možno herectvo rozdeliť na:

Do klasifikácie herectva podľa média možno zaradiť aj hlasové herectvo, ktoré okrem rozhlasového zahŕňa aj voiceover (napr. v animovaných filmoch alebo videohrách) a dabing, teda všeobecne všetky na zvuku založené herecké médiá. Špecifickým typom herectva je motion capture (zaznamenanie pohybu) a facial motion capture (zaznamenanie tváre), ktoré sa používa zväčša vo videohrách (napr. L.A. Noire).

Podľa druhov divadla možno hercov rozdeliť na:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 Blech, Richard; Kudolániová, Ľubica; Štúrová, Nellya kol., edi.(1989),„herectvo“,Encyklopédia dramatických umení Slovenska, 1, A-L(1. vyd.), Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str.454, ISBN 80-224-0000-9, „tvorivá umelecká činnosť, ktorej podstavou je proces premeny herca na dramatickú postavu.“
  2. „herec“,Malá československá encyklopedie, II. svazek DCH(1. vyd.), Praha: ACADEMIA, nakladatelství Československé akademie věd, 1985, str.758, „umělec, který zobrazuje nějakou postavu (popř. věc či jev) sebou samým. Činnost h.[erce] je dnes rozsáhlá. Hraje v divadle, filmu, televizi, rozhlase, recituje. Vychází z předlohy (role psané nebo mluvené) a svým jednáním ztělesňuje postavu v souhře s dalšími herci. Způsob jeho projevu a použití výrazových prostředků (hlasových, pohybových, kostýmu a masky) závisí na médiu, žánru a stylu hry. H. členíme podle médií (divadelní, filmový), druhů divadla (činoherec, zpěvák, tanečník, mim, loutkoherec). Ve filmu se objevil typ neherce (naturščik).“
  3. „herectví“,Malá československá encyklopedie, II. svazek DCH(1. vyd.), Praha: ACADEMIA, nakladatelství Československé akademie věd, 1985, str.758, „umění zobrazovat (v divadle, filmu, televizi a rozhlase) postavy, popřípadě věci či jevy, prostřednictvím herců. Herec organizuje své chování formou hry a souhry s dalšími herci jako dramatické jednání postavy, které je sdělením pro diváky. Podle způsobu projevu dělíme h.[erectví] na činoherní, operní, operetní, pohybové (balet, pantomima), loutkové. U div.[adelního] h. určuje styl hry přímý kontakt s divákem, umělé prostředí jeviště a skutečnost, že při každém představení herec tvoří znovu postavu. Styl filmového h. určuje chování v pseudoreálném prostředí a celkový výsledek ovlivňuje kamera (druh záběru) a montáž. Podobně u televizního h., kde je větší podíl detailních záběrů, předpokládající jemnější techniku mimiky a hlasu, se zaměřením na vnitřní výraz herce. U rozhlasového h. je postava tvořena jemnou hlasovou technikou. Zvl.[áštní] formou je loutkové herectví, spočívající v ovládnutí pohybů ukazované loutky, doprovázené hlasem.“
  4. Blech, Richard; Kudolániová, Ľubica; Štúrová, Nellya kol., edi.(1989),„herec“,Encyklopédia dramatických umení Slovenska, 1 A-L(1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str.453, ISBN 80-224-0000-9, „tvorivý umelec stelesňujúci určitú rolu ako umelecký obraz človeka.“
  5. 1 2 Blech, Richard; Dzurek, Július; Mihálik, Peter; Miháliková, Gizela; Vraštiak, Štefan; Taussig, Pavel(1993),„herectvo“,Encyklopédia filmu(1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str.328, ISBN 80-215-0219-3

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
👁 Image
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.