VOOZH about

URL: https://sk.wikipedia.org/wiki/Holmium

⇱ Holmium – Wikipédia


Preskočiť na obsah
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Holmium
(holmium)
dysprózium←holmium→erbium


Ho

Es
67
Periodická tabuľka
6. perióda, 3. skupina, blok f
lantanoidy, kovy vz. zemín, kovy
Vzhľad
striebrobiely kov
👁 holmium
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 164,93032g·mol1
Elektrónová konfigurácia [Xe]4f116s2
Atómový polomer 176pm
Kovalentný polomer 192pm
Iónový polomer
pre: Ho3+
104pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,23(podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 581,0kJ.mol1
2: 1 140kJ.mol1
3: 2 204kJ.mol1
Oxidačné číslo(a) III
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 8,79kg·dm3
Hustota kvapaliny
(pri 1 734K)
8,34kg·dm3
Teplota topenia 1 734K(1 460,85°C)
Teplota varu 2 993K(2 719,85°C)
Sk. teplo topenia 17,0kJ·mol1
Sk. teplo varu 265kJ·mol1
Tepelná kapacita 27,15J·mol1·K1
Tlak pary
p(Pa) 1101001 k10 k100 k
pri T(K) 1 4321 5841 7752 0402 4102 964
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 814nΩ·m
Tep. vodivosť 16,2W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť 11,2µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 2 760m·s−1
Youngov modul 64,8GPa
Pružnosť v šmyku 26,3GPa
Objemová pružnosť 40,2GPa
Poissonovo č. 0,231
Tvrdosť (Brinell) 746MPa
Reg. číslo CAS 7440-60-0
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
👁 Image
163Ho
synt. 4 570r. ε 0,003 163Dy
👁 Image
164Ho
synt. 29min. ε 0,987 164Dy
165Ho 100% stabilný s 98 neutrónmi
👁 Image
166Ho
synt. 26,763h. β- 1,855 166Er
👁 Image
167Ho
synt. 3,1h. β- 1,007 167Er
👁 Image
Commons ponúka multimediálny obsah na tému holmium.

Holmium (Holmium) je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ho a protónové číslo 67. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 1,2 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm holmia 500 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotímy, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F – zmesové fluorouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]