| Nikel (niccolum) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| strieborný kov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| 👁 nikel | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Atómové vlastnosti | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Atómová hmotnosť | 58,6934g·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Elektrónová konfigurácia | [Ar]3d84s2 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Atómový polomer | 124pm | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Kovalentný polomer | 124pm | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Kovový polomer | 125pm | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Van der Waalsov pol. | 163pm | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Iónový polomer pre: Ni2+ |
69pm | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Chemické vlastnosti | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Elektronegativita | 1,91(podľa Paulinga) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ionizačná energia(e) | 1: 737,1kJ.mol−1 2: 1 753,0kJ.mol−1 3: 3 395kJ.mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Oxidačné číslo(a) | II, III, IV | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Št. potenciál (Ni2+/Ni) |
−0,250V | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Skupenstvo | pevné | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 8,908kg·dm−3 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota kvapaliny (pri 1 728K) |
7,81kg·dm−3 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 1 728K(1 454,85°C) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 3 186K(2 912,85°C) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sk. teplo topenia | 17,48kJ·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sk. teplo varu | 377,5kJ·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Tepelná kapacita | 26,07J·mol−1·K−1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Iné | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Kryštálová sústava | kubická, plošne centrovaná | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Magnetizmus | feromagnetický | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Elektrický odpor | 69,3nΩ·m | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Tep. vodivosť | 90,9W·m−1·K−1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Tep. rozťažnosť | 13,4µm·m−1·K−1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rýchl. zvuku | 4 900m·s−1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Youngov modul | 200GPa | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pružnosť v šmyku | 76GPa | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Objemová pružnosť | 180GPa | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Poissonovo č. | 0,31 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Tvrdosť (Mohs) | 4,0 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Tvrdosť (Brinell) | 700MPa | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Reg. číslo CAS | 7440-02-0 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Izotop(y) (vybrané) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nikel Niccolum je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ni a atómové číslo 28. Je to strieborno biely kov, ktorý má vysoký lesk. Patrí k tranzitným (prechodným) kovom a je tvrdý a kujný. Vyskytuje sa v kombinácii so sírou v mineráli milerit, s arzénom v mineráli nikelín (nikolit) a s arzénom a sírou v mineráli zvanom niklový lesk (nickel glance).
Pre svoju stálosť na vzduchu a inertnosť proti oxidácii sa používa v menších minciach, na pokovovanie železa, mosadze atď., pre chemické prístroje, a v niektorých zliatinách ako niklové striebro. Je magnetický a veľmi často je spolu s kobaltom, oba prvky boli nájdené v meteorickom železe. Najužitočnejší je v zliatinách, najmä vo vysoko legovaných zliatinách.
Nikel je jeden z piatich feromagnetických elementov. Ale napríklad „niklové“ mince v USA nie sú magnetické, lebo väčšinou obsahujú 75% medi. Kanadské medené mince razené v rozličných periódach v rokoch 1922–81 obsahovali 99,9% niklu a boli magnetické.
Najčastejší oxidačné číslo niklu je +2, i keď 0, +1, +3 a +4 Ni komplexy sú pozorované. Predpokladá sa, že môže existovať aj oxidačný stav +6.
Bunková jednotka niklu má čelne centrovanú kubickú kryštalografickú štruktúru s mriežkovým parametrom 0,356 nm dávajúci polomer atómu 0,126 nm.
Nikel-62 je najstabilnejší nuklid zo všetkých existujúcich prvkov, je dokonca stabilnejší než železo-56.
Výroba
[upraviť | upraviť zdroj]Výroba niklu je celkom zložitá a závisí od použitej rudy. V konečnej fáze sa ale väčšinou získava oxid nikelnatý (NiO), ktorý sa ďalej redukuje koksom za vzniku elementárneho niklu:
NiO + C → Ni + CO
Výsledný kov však nie je čistý, a preto sa ešte prečisťuje elektrolýzou.Na anóde sa vylučuje znečistený nikel a na katóde už čistý nikel.
Ni0 - 2e- → Ni2+ Ni2+ + 2e- → Ni0
Veľmi čistý nikel sa vyrába tzv. Mondovým procesom, pri ktorom ako medziprodukt vzniká komplexná zloučenina tetrakarbonylnikel ([Ni(CO)4]). Čistota niklu vyrobeného týmto spôsobom presahuje 99,9%
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Najviac niklu sa asi spotrebuje na výrobu zliatin, z ktorých najvýznamnejší je Monelov kov (68% Ni + 32% Cu + stopové množstvo mangánu a železa), ktorý je extrémne odolný voči hrdzaveniu a dokonca aj voči fluóru, a nichróm (60% Ni + 40% Cr), ktorý sa využíva prevažne v elektrotechnike. Fyzikálne a mechnické vlastnosti niklu ho predurčili aj na výrobu špeciálnych žiarupevných zliatin a intermetalických zliatin (Ni3AL, NiAl). Čistý nikel sa používa najmä v potravinárskom priemysle ako katalyzátor pri stužovaní tukov, ďalej v akumulátoroch a pri galvanickom pokovovaní. Nehrdzavejúca oceľ obsahuje asi 8-12% niklu.
Niektoré zlúčeniny
[upraviť | upraviť zdroj]- NiO - oxid nikelnatý - látka zelenej farby; používa sa na farbenie skla a keramiky
- Ni(OH)2 - hydroxid nikelnatý - tuhá látka zelenej farby; spolu s inými látkami sa používa na prípravu nikelnatých solí
- K2[NiF6] - hexafluronikličitan draselný - červená látka, ktorá je schopná z vody vytesnať kyslík
- [Ni(CO)4] - tetrakarbonylnikel - medziprodukt pri výrobe niklu Mondovým procesom
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- 👁 Spolupracuj na Commons
Commons ponúka multimediálne súbory na tému nikel - 👁 Spolupracuj na Wikislovníku
Wikislovník ponúka heslo nikel
| 👁 Image |
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | |||||||||||||||
| 1 | H | He | ||||||||||||||||||||||||||||||
| 2 | Li | Be | B | C | N | O | F | Ne | ||||||||||||||||||||||||
| 3 | Na | Mg | Al | Si | P | S | Cl | Ar | ||||||||||||||||||||||||
| 4 | K | Ca | Sc | Ti | V | Cr | Mn | Fe | Co | Ni | Cu | Zn | Ga | Ge | As | Se | Br | Kr | ||||||||||||||
| 5 | Rb | Sr | Y | Zr | Nb | Mo | Tc | Ru | Rh | Pd | Ag | Cd | In | Sn | Sb | Te | I | Xe | ||||||||||||||
| 6 | Cs | Ba | La | Ce | Pr | Nd | Pm | Sm | Eu | Gd | Tb | Dy | Ho | Er | Tm | Yb | Lu | Hf | Ta | W | Re | Os | Ir | Pt | Au | Hg | Tl | Pb | Bi | Po | At | Rn |
| 7 | Fr | Ra | Ac | Th | Pa | U | Np | Pu | Am | Cm | Bk | Cf | Es | Fm | Md | No | Lr | Rf | Db | Sg | Bh | Hs | Mt | Ds | Rg | Cn | Nh | Fl | Mc | Lv | Ts | Og |
| Alkalické kovy | Kovy alk. zemín | Lantanoidy | Aktinoidy | Prechodné prvky | Kovy | Polokovy | Nekovy | Halogény | Vzácne plyny |
